Poslanci zároveň zvolili aj nových členov do orgánov tohto združenia, aby tak umožnili predstaviteľom samospráv zvolať valné zhromaždenie, ktoré by rozhodlo o ďalšom pokračovaní tohto projektu.
Na nutnosť riešenia problému s odpadom upozornila aj poslankyňa Mária Kusendová (Smer-SD), ktorá predkladala pozmeňujúce návrhy uznesenia v prípade združenia Lapanč. Uviedla, že je potrebné vyhodnotiť pôsobenie mesta v združení a prijať zásadné stanoviská k tomu, či sa bude vôbec v spolupráci na projekte pokračovať. Dôvodom stagnácie zámeru je hlavne prístupová komunikácia k recyklačnému dvoru, ktorej výstavba by si vyžiadala pomerne veľkú investíciu. Kusendová dodala, že existujú alternatívne riešenia prístupovej cesty k plánovanému recyklačnému dvoru, tak aby sa vyhovelo požiadavkám oboch miest. Jednou z nich by malo byť využitie účelových komunikácií v rámci plánovanej výstavby rýchlostnej cesty R4.
\"Mesto Prešov má záujem pokračovať v projekte výstavby separačného dvora, ale náklady na jeho realizáciu musia byť reálne. Veľký Šariš doteraz tvrdil, že nie je možné voziť odpad cez mesto a súčasne požadoval, aby mesto Prešov vybudovalo novú cestu za 80 miliónov korún (2,66 milióna eur). V prípade, že sa nájde iné riešenie, budeme v projekte pokračovať. Nie sme však pripravení investovať také veľké peniaze do cesty ku smetisku, \" povedal pre TASR prešovský primátor Pavel Hagyari. Ak sa v projekte pokračovať nebude, prešovská samospráva uvažuje o tom, že takýto objekt môže postaviť samostatne na svojom území. Do úvahy prichádzajú lokality IPZ-Záborské, prípadne priemyselná zóna Grófske.
Náklady ma investíciu do recyklačného dvora a kompostárne sú na základe spracovanej štúdie odhadované na 62 miliónov Sk (2,06 milióna eur). Prešovská radnica vložila v rokoch 2005-2006 do záujmového združenia spolu 2,37 milióna Sk (78.670 eur). Zvyšných 645.000 Sk (21.410 eur), ktoré boli použité na vypracovanie dokumentácie a odkúpenie predmetných pozemkov, poskytlo mesto Veľký Šariš. Ak sa podarí samosprávam nájsť spoločné riešenie, budú sa o finančnú podporu uchádzať prostredníctvom Operačného programu Životné prostredie – prioritná os - Odpadové hospodárstvo.
Prešovčania v minulom roku vyprodukovali viac ako 24.000 ton komunálneho odpadu, takmer 4000 ton zeleného odpadu a 3000 ton stavebnej sute. Tak ako ostatné mestá a obce musí aj Prešov od roku 2010 zabezpečovať separáciu papiera, skla, plastov, kovov a bioodpadu vrátane jeho zhodnocovania.